Všetko čo ste nevedeli, napríklad o Japonsku. On the wapanese side of life and anything else that fits.

pondelok, decembra 26, 2005

Konecne som to videl

Lead my heart in my own place,
run up to the stars across the heaven.
Hello, you say, you will drive me lazy.
Meeting my heart, leaving the yard,
Waiting for the night’s birds, never say never
We freak, we burst, blasting from all angles.. (cely text)


Snowboardakov som mal uz od ich premiery na DVDcku aj v XviD formate na cd ale pozeral som ich az teraz vecer u kamarata, prave pred chvilou. Nebol som doteraz na ten film pripraveny. Bolo to predsa len trochu predcasne, chcel som to pozerat s niekym kto tu teraz nie je ale snad sa mi to podari. Navyse som z telky natacal posledny z troch dielov serialu Snowboardakov, ktory ma byt rozsirenou verziou povodnej verzie. Som zaplaveny pocitmi ze ich mam az na krajicku ale slubil som ze budem hanit remeslo bloggerske a ze budem pisat nestranne tak preto pokracujem standardkou. Ale priznam sa ze som ich hltal vsetkymi desiatimi ;).

Ja som v minulom tisicroci tiez zazil taketo sneholyzovanie na horach. Ziadne zlamane ruky ani otras mozgu, lyzovat som sa naucil iba trochu, ale trapasy, zima, prusery, sranda a zakazy tam boli. Boli tam aj nejake svetle momenty ale ziadny happy end sa nekonal, to sa deje asi len vo filmoch. Bolo to v siedmej triede na zakladnej, myslim. Ale kazdopadne Vam odporucam take cosi zazit, zvalcuje vas to a nikdy na to nezabudnete.

Mozno dostanem odvahu a konecne si pozriem vykopavku s nazvom Snezenky a machri ktoru som zasadne ignoroval ako spravny vybocovac z radu. Snowboardaci mi ale aj tak budu blizsi. Su mi omnoho blizsi ako by sa mohlo zdat. Nas kamarat od toho utiekol v polovicke.

Raz som stal aj na pozicanom snowboarde ked mojou hymnou boli Lords of the Boardz. Bolo velmi vela snehu a ja som taky posera tak som toho moc nezjazdil. Mozno by som si to vyskusal este raz.