A možno asi nie

Sedím v autobuse z Brna do Trenčína a premýšľam. Kvôli mojím častým cestám do Brna som z dôvodov väčšej finančnej výhodnosti zamenil žltý bus za jednu noname firmu. Nemám tu pristup na internet, ani svoj šálok horúcej čokolády od usmiatej a milej hostesky, ani slúchatka s piatimi hudobnými kanálmi a filmom, ani nič na čítanie, ani sedačky nie sú nič moc, ale zato má hneď vo dverách zvozil vodič že som prišiel neskoro a že moja rezervácia už tým pádom neplatí(platí do päť minút pred odchodom autobusu) . To sa mi u žltého busu nikdy nestalo. Ten rozdiel 100 czk v cene je skrátka cítiť. Našťastie ma do busu nakoniec pustil a cesta prebieha príjemne. Docela ma to zvozenie ale potešilo lebo som sa cítil ako študent.

Za posledný mesiac som stratil akúkolvek politickú orientáciu. Veľké nádeje o radikálnej zmene sa rozplynuli. Je to sice určitá zmena ale je vidieť že všetci sú tam iba kvôli jednému a nikto nemá záujem byť ani čestný ani morálny. Sklamal ma dzurinda ktorý naplno ukázal svoju tvár. Ako jeden môj kamarát. Ale biblia hovorí že ľudí poznáte podľa ovocia (skutkov) a je to dobre že to tak je, amen!

Myslím si že ešte aj dnes majú blogy svoj zmysel. Nie sú len guglovičovským predĺženým chápadlom warez scény ani prázdnym výkrikom do tmy. Ja som nikdy blogy až tak nechápal aj ked som ich rád písal. Dnes v dobe webu 2.0 a sociálnych sietí majú vacsi zmysel - ked sa tweetuje a likuje na facebooku tak sú to práve blogy ktoré dostávajú nový význam. Pravda iba dovtedy dokiaľ nenápadne vývojarov facebooku nejak rozumne začleniť dlhšie články (ako tých pár riadkov čo sú teraz) do svojho systemu.

P.s.: Svoj blog povediem v doterajšom štýle a japonske veci budem dávať s mojou snúbenicou na http://japonsky.blog.cz .

P.s. Možno tento blog vyznieva depresívne ale je to môj štýl písania. Možno sa mi ho podarí zmeniť tak ako konečne upiecť poriadnu pitu ktorá by nepripomínala langoš :) :) :)